Štátne dlhopisy pre ľudí sú späť . Komu sa oplatia a kto by mal hľadať výnos inde ?

spravy.pozri.sk · Feb 27, 2026 · Collected from GDELT

Full Article

Odborníci radia, ako naložiť s úsporami. Štát sa po roku vracia s ponukou dlhopisov určených pre bežných občanov. Minister financií Ladislav Kamenický pripomenul, že minuloročná emisia zaznamenala výrazný záujem. Dlhopisy si kúpilo viac ako 21-tisíc ľudí v objeme 400 miliónov eur, pričom vláda musela pre silný dopyt navýšiť ponuku ešte o ďalších 100 miliónov eur. Aj to je dôvod, prečo ministerstvo financií pokračuje v projekte. Od 2. marca 2026 sa začína predaj dvoch nových emisií, a to Investor II a Patriot II. Prvý je dvojročný dlhopis s ročným výnosom 2,7 percenta, druhý má štvorročnú splatnosť a úrok 3 percentá ročne. Minimálna investícia je tisíc eur, pričom nakupovať možno v násobkoch tejto sumy. Predaj potrvá do 20. marca 2026 alebo do vypredania objemu. „Podmienky budú veľmi podobné ako minulý rok,“ uviedol Kamenický. Zároveň priznal, že hoci ponúkané výnosy prekonávajú väčšinu bežných bankových produktov, infláciu nepokryjú úplne. Dlhopisy tak predstavujú skôr konzervatívny spôsob uloženia úspor než nástroj na ich reálne zhodnotenie. Ako postupovať v jednotlivých bankách Predaj zabezpečujú najväčšie banky na trhu, a to ČSOB, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, UniCredit Banka VÚB banka. Nákup na primárnom trhu aj evidencia dlhopisov sú bez poplatkov, čo vyplýva zo zákona. V Tatra banke si môžu dlhopisy kúpiť existujúci klienti v ktorejkoľvek pobočke alebo cez kontaktné centrum Dialog Live. Podmienkou je mať na bežnom účte dostatok prostriedkov vo výške plánovanej investície, inak nie je možné zadať pokyn na nákup. Záujemcovia, ktorí ešte nie sú klientmi banky, si musia najskôr otvoriť bežný účet. Vysporiadanie nákupu, výplata kupónov aj vrátenie istiny pri splatnosti totiž prebiehajú práve cez tento účet. Investíciu môžu klienti sledovať v mobilnej aplikácii v časti Cenné papiere. Slovenská sporiteľňa umožňuje nákup cez internetbanking George, no klient musí mať založený bežný aj majetkový účet. Noví klienti si môžu bežný účet založiť online, pričom prvý rok je bez poplatku. Kto uprednostňuje osobný kontakt, môže navštíviť pobočku, kde mu pracovníci založia oba účty a pomôžu so zadaním pokynu. Po jeho zadaní budú peniaze na účte viazané až do vysporiadania transakcie. Úroky aj istina pri splatnosti budú následne pripísané na bežný účet klienta. Aj ostatné zapojené banky postupujú podobne. Kľúčové je mať otvorený bežný účet, z ktorého sa investícia uhradí, a majetkový účet na evidenciu cenných papierov. Samotný nákup je administratívne jednoduchý a nevyžaduje si brokerský účet ani špeciálne znalosti finančných trhov. Na čo si dať pozor: viazanosť a likvidita Hovorkyňa 365.bank Zuzana Blažečková Janove upozorňuje, že investori by si mali premyslieť, či peniaze nebudú počas dvoch alebo štyroch rokov potrebovať. „Tieto dlhopisy majú splatnosť dva alebo štyri roky. Je síce možné ich odpredať na burze počas ich životnosti, hrozí tu však riziko kolísania ceny,“ uvádza. Zároveň pripomína, že nejde o bankové vklady chránené Fondom ochrany vkladov. Ako alternatívu pre ľudí, ktorí nechcú viazať prostriedky na niekoľko rokov, spomína banka produkty s denným úročením a bez viazanosti. Príkladom je u nich Dnešné sporenie, ktoré funguje na princípe jednodňového vkladu s automatickým opakovaním. Klient môže získať úrok až do 2,50 percenta ročne, ak má platený Účet plus, pričom peniaze má neustále k dispozícii. Takéto riešenie môže byť vhodné pre rezervu alebo krátkodobé ciele, no podobne ako štátne dlhopisy spravidla nepokryje infláciu. Blažečková Janove zároveň odporúča diverzifikáciu. „Rovnako ako štát diverzifikuje svoje zdroje financovania, mal by aj bežný klient rozložiť svoje úspory do viacerých nástrojov,“ hovorí. Časť úspor môže zostať v likvidnej forme, časť môže smerovať do dlhopisov a ďalšia do investícií s vyšším potenciálnym výnosom. Konzervatívny základ, nie jediná stratégia Podobný pohľad má aj investičná spoločnosť Prosight. Anton Ivan zo spoločnosti upozorňuje, že nominálny výnos 2,7 až 3 percentá ročne môže po zohľadnení inflácie znamenať len minimálne reálne zhodnotenie. „Štátne dlhopisy pre občanov predstavujú istotu a predvídateľnosť. Po zohľadnení inflácie to často znamená len minimálne, prípadne žiadne reálne zhodnotenie úspor,“ uvádza. Podľa neho sú vhodné najmä ako stabilizačný prvok portfólia. Investori s dlhším horizontom môžu zvážiť aj indexové fondy zamerané na globálne akciové trhy, ktoré historicky prinášali vyšší výnos, približne na úrovni 7 až 9 percent ročne, hoci s kolísaním hodnoty. Opatrnejší investori môžu siahnuť po zmiešaných fondoch kombinujúcich akcie a dlhopisy alebo po podnikových dlhopisoch s výnosom okolo 5 až 6 percent ročne, avšak s vyšším rizikom než pri štátnych dlhopisoch. „Štátne dlhopisy predstavujú bezpečný nástroj, no ak chce investor svoje úspory dlhodobo zhodnocovať nielen v nominálnom, ale aj reálnom vyjadrení, odporúčame diverzifikovať investície medzi viaceré typy aktív,“ uzatvára Anton Ivan. Rozhodnutie medzi istotou a výnosom Nová emisia tak opäť otvára známu dilemu. Na jednej strane stojí istota štátu ako emitenta, jednoduchý proces nákupu a nulové poplatky. Na druhej strane je viazanosť prostriedkov a riziko, že výnos nepokryje infláciu. Pre domácnosti, ktoré chcú bezpečne uložiť časť rezerv a sú pripravené viazať peniaze na dva či štyri roky, môžu byť štátne dlhopisy vhodným riešením. Pre tých, ktorí chcú dlhodobo budovať majetok a ochrániť úspory pred infláciou, by však mali byť len jednou z častí širšej investičnej stratégie. Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradenéNajčítanejšia najnovšia správa Slováci sú práceneschopní menej často, ale rekordne dlho. Štát aj firmy to stojí miliónySlovensko v roku 2025 zaznamenalo citeľný pokles celkového objemu práceneschopnosti. Podľa dát Sociálnej poisťovne klesol počet dní strávených na PN zo zhruba 39 miliónov na necelých 35,5 milióna. Ide o významný posun, ktorý podľa analytičky Klubu 500Diany Motúzovej naznačuje stabilizáciu po pandemických rokoch aj mierne zlepšenie fungovania systému. Samotný pokles však podľa nej neznamená, že problém je vyriešený. „Kľúčová otázka totiž ani tak neznie, koľko dní sa celkovo ‚preleží‘, ale ako dlho trvá jeden prípad a prečo,“ upozorňuje. Priemerná dĺžka jednej dočasnej pracovnej neschopnosti dosiahla v roku 2025 približne 42,5 dňa. Oproti roku 2024 ide o mierne zlepšenie, no v porovnaní s Českou republikou je to stále výrazne viac. U západného suseda bola priemerná dĺžka PN v tom istom roku 31,13 dňa. Rozdiel približne 11 až 12 dní na jeden prípad podľa Motúzovej predstavuje systémový rozdiel, ktorý nemožno vysvetliť iba zdravotným stavom populácie. Pri pohľade na veľkosť pracovného trhu pritom rozdiel v celkovom počte dní PN nepôsobí dramaticky. Český pracovný trh je približne dvojnásobný a podobne je to aj s celkovým objemom dní práceneschopnosti. Po prepočte na jedného zamestnaného vychádzajú obe krajiny relatívne podobne. Rozdiel sa tak neprejavuje v celkovom rozsahu absencie, ale v jej štruktúre. Kým v Česku sa porovnateľný objem dní rozdeľuje medzi viac kratších prípadov, na Slovensku sa koncentruje do menšieho počtu dlhších epizód. 50 dní mimo pracoviska ročne Problém je ešte výraznejší v širšom kontexte celkovej pracovnej neprítomnosti. Ak sa k PN pripočítajú zákonné dôvody neprítomnosti, ako je dovolenka v rozsahu 20 alebo 25 dní, štátne sviatky, osobné prekážky v práci vrátane OČR a ošetrenia či rekondičné pobyty, dostávame sa bez započítania PN na približne 50 dní mimo pracoviska ročne. V kombinácii s nadpriemerne dlhou PN to znamená, že slovenský zamestnanec môže byť v prípade choroby mimo pracovného procesu výraznú časť roka. Hoci nie každý vyčerpá všetky zákonné dni a nie každý je na PN, kombinácia relatívne vysokého počtu dní mimo práce a dlhších PN robí problém ekonomicky citlivejším. Finančné bremeno pre firmy Dlhé PN sú podľa analytičky najnákladnejšie. Neznamenajú len viac dní mimo práce, ale aj vyššie riziko, že sa zamestnanec na pôvodnú pozíciu nevráti a prejde do dlhodobej neaktivity či invalidity. Pre verejné financie to predstavuje vyššie výdavky nemocenského poistenia a potenciálne aj budúce sociálne náklady. Každý dodatočný deň PN je priamym finančným nákladom. Najskôr pre zamestnávateľa formou náhrady príjmu a následne pre systém sociálneho poistenia. Riziko prechodu z dlhodobej PN do trvalej neaktivity pritom nie je zanedbateľné. Slovensko je už dnes krajinou s druhým najvyšším podielom poberateľov dôchodkov na populácii v EÚ, vrátane starobných, invalidných či pozostalostných dávok, čo naznačuje vysokú mieru pasívnej záťaže systému. Od roku 2026 sa navyše v rámci konsolidačných opatrení predlžuje obdobie, počas ktorého náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. Časť finančného bremena sa tak presúva priamo na firmy. Pri väčších zamestnávateľoch sa aj relatívne malý rozdiel v priemernej dĺžke PN násobí do výrazných rozpočtových položiek. Nejde len o mzdové náklady Dlhá PN pritom nepredstavuje len mzdový náklad. V priemysle znamená reorganizáciu zmien, vyššie nadčasy a tlak na produktivitu či bezpečnosť práce. V službách rastú náklady na dočasné kapacity, outsourcing alebo interné presuny. Predĺžená neprítomnosť zvyšuje riziko straty kvalifikácie a narušenia kontinuity výroby či projektov, najmä v regiónoch s napätým trhom práce. Slovensko podľa Motúzovej pravdepodobne nemá výrazne chorľavejšiu populáciu než Česko. Rozdiel v dĺžke PN skôr poukazuje na kombináciu štruktúry ekonomiky, regionálnych nerovností, dostupnosti liečby a nastavenia motivácií v systéme. Ak sa má situácia zlepšiť, cieľom by nemalo byť iba znižovanie celkového počtu dní PN, ale skracovanie trvania jedného prípadu prostredníctvom lepšej rehabilitácie, flexibilnejšieho návratu do práce a vyváženého rozdelenia zodpovednosti medzi štát, zamestnávateľa a zamestnanca. „Skutočným testom funkčnosti systému preto nie je počet vystavených PN, ale rýchlosť návratu do práce. Kým bude slovenská PN dlhá, bude drahá. Pre verejné financie aj pre ekonomiku,“ uzatvára analytička.