Financie v červenom , prieskumy v zelenom : Demokratom stúpajú preferencie . Majú šancu na parlament ?

spravy.pravda.sk · Mar 1, 2026 · Collected from GDELT

Full Article

Snáď najzvučnejšia mimoparlamentná strana Demokrati v prieskumoch z posledných mesiacov ukazuje, že má na to dostať sa v najbližších voľbách do Národnej rady SR. Po ťažkej situácii, keď sa Demokrati topili v dlhoch a v prieskumoch oscilovali na úrovni dvoch percent, sa zdá, že sa opäť stavajú na nohy. Hovoria, že si nemôžu dovoliť, aby žiadna zo súčasných opozičných strán neprešla do parlamentu, a nevylučujú ani spájanie. Demokrati priniesli Petrovi Kotlárovi pred Generálnu prokuratúru vedro s kukuricou Video Zdroj: TV Pravda Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa bývalý predseda strany Eduard Heger ocitol v nezávideniahodnej situácii. Demokrati sa nedostali do parlamentných lavíc a od potrebných troch percent, ktoré sú podľa zákona potrebné na pridelenie finančného príspevku od štátu, stranu delilo len asi 2-tisíc hlasov. Novovzniknutá strana, ktorú v tom čase tvorili väčšinou bývalí členovia OĽANO, si pritom na predvolebnú kampaň vo veľkom požičala. Po voľbách jej dlhy vyšplhali až na 802-tisíc eur a nebolo zrejmé, z čoho ich bude splácať. Bez štátneho príspevku boli Demokrati odkázaní len na dary od sympatizantov a členské príspevky. Z drahej kampane sa strane nepodarilo spamätať ani v roku 2024, Demokrati vtedy boli stále v obrovskom mínuse až 740-tisíc eur. Čítajte viac Štát vyplatí stranám takmer 100 miliónov eur. Demokratom na štátny príspevok chýbalo len 2-tisíc hlasov „Napriek zápornému vlastnému imaniu strany Demokrati vo výške 740 414 eur strana bude pokračovať vo svojej činnosti, vyvíjať aktivitu, snahu dosiahnuť kladné vlastné imanie,“ píše sa vo výročnej správe. Spoliehajú sa najmä na členské príspevky, na ktorých vybrala strana 128-tisíc eur, a štedrých darcov – tí Demokratom predvlani poslali až 282-tisíc eur. Väčšiu časť tejto sumy pritom strane darovalo zopár ľudí: traja najštedrejší sponzori dokopy poslali Demokratom 125-tisíc eur. Výročné správy za vlaňajšok ešte nie sú zverejnené, preto sa Pravda pýtala na aktuálny stav hospodárenia samotných Demokratov. Strana však na naše otázky týkajúce sa súčasnej finančnej situácie nereagovala. Od dlhov k referendu Strane, ktorú od decembra 2023 vedie Jaroslav Naď, sa v posledných mesiacoch darí v prieskumoch: krivka ich podpory sa hýbe smerom nahor. V najnovších sondážach voličských preferencií sa čísla pohybujú okolo piatich až šiestich percent. Ak by sa teda parlamentné voľby konali v najbližších mesiacoch, Demokrati by sa pravdepodobne dostali do NR SR, hoci rozdiel od hranice zvoliteľnosti sa stále pohybuje na úrovni štatistickej chyby. Za miernym rastom preferencií môže stáť práve zvýšená aktivita strany v teréne. Ešte začiatkom februára strana na tlačovej konferencii oznámila, že sa jej podarilo vyzbierať potrebných 350-tisíc podpisov potrebných na vyhlásenie referenda o predčasnom ukončení volebného obdobia súčasnej vlády, obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ako aj zrušení doživotnej renty pre Roberta Fica. Predseda Demokratov Naď avizoval, že do konca mesiaca chce ešte vytvoriť niekoľkotisícovú rezervu a následne podpisy odovzdať prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Predseda Demokratov už začal hovoriť, že v strane sú pripravení rokovať s celou demokratickou opozíciou aj o širšej predvolebnej spolupráci. „Keď chcete tancovať tango, potrebujete mať na to niekoho do páru. My sme pripravení to tango tancovať,“ vyhlásil ďalej. „My si nemôžeme dovoliť ani to, aby napríklad KDH to nedalo (nedostalo sa do parlamentu, pozn. red.), ktoré teraz malo v prieskume už pod päť percent, alebo aj iné strany, ktoré sú stále v zóne ohrozenia. Čiže bavme sa, debatujme, či urobiť jednu ponuku alebo viacero ponúk,“ uviedol v relácii ZKH s tým, že cieľom je zabrániť prepadnutiu hlasov strán pohybujúcich sa na hranici zvoliteľnosti. Kauza vojenskej pomoci V posledných týždňoch rezonuje aj otázka darovania vojenskej techniky Ukrajine, ktorá je úzko spätá s menom šéfa Demokratov. Po vypuknutí veľkoformátovej invázie na Ukrajinu sa vtedajšia vláda Eduarda Hegera rozhodla, že napadnutú krajinu vojensky podporí technikou, ktorú ozbrojené sily nedokážu využiť. Ukrajina tak v priebehu roka dostala od Slovenska najprv systém protivzdušnej obrany S-300 a 13 stíhačiek MiG-29. Najvyšší kontrolný úrad SR neskôr upozornil, že niektoré procesy v priebehu darovania neboli v súlade so zákonom, a svoje zistenia posunul orgánom činným v trestnom konaní. Naď pre toto rozhodnutie čelí ostrej kritike koaličných politikov. Okrem toho sa v lete minulého roka odohrala aj rozsiahla policajná akcia, pri ktorej sa vyšetrovací tím Darca Úradu boja proti organizovanej kriminalite snažil zadržať Naďa, ktorý sa v tom čase nachádzal v Kanade. Podozrenia sa týkali možného zneužitia finančných prostriedkov určených na pomoc Ukrajine. Exminister Jaroslav Naď pred výsluchom Video Exministra obrany Jaroslava Naďa (Demokrati) čaká výsluch. Ako uviedol, teší sa a nemá z neho strach, pretože sa podľa jeho slov nedopustil žiadneho trestného činu. Pomocou Ukrajine sa podľa neho nikto nedopustil trestného činu. / Zdroj: TV Pravda Bratislavská krajská prokuratúra však rozhodla, že uzavrie niektoré z trestných stíhaní týkajúcich sa darovania vojenskej techniky. Podľa krajského prokurátora Rastislava Remetu nebolo preukázané, že by Slovenská republika v dôsledku ich poskytnutia utrpela škodu či došlo k protiprávnemu konaniu. Uviedol, že išlo o technicky zastaranú výzbroj, ktorú armáda nedokázala adekvátne využiť, a predchádzajúca vláda tak konala ako „dobrý hospodár“. Otázkou však zostáva, do akej miery sa téma podpory Ukrajiny stále premieta do preferencií Demokratov. Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity si myslí, že téma je s lídrom strany prirodzene spätá. „Líder ako exminister obrany má vlastné témy, ktoré akcentuje, a aj ďalšie verejne známe tváre strany majú špecifickú agendu, a to je vždy prínosné,“ zhodnotil odborník. Podobne to vidí aj politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Demokrati sú podľa neho jasne profilovanou opozičnou stranou a ich voliči rozhodnutie pomôcť Ukrajine skôr podporujú. „Predpokladám, že voliči opozičných strán schvaľujú darovanie stíhačiek Ukrajine, ktorá sa musela a stále musí brániť pred agresívnym Ruskom,“ skonštatoval. Iný postoj môže mať podľa neho volič koaličných strán, no ten by si ako alternatívu pravdepodobne nevybral práve Demokratov. Foto: SITA, Milan Illík Predseda Demokratov Jaroslav Naď Predseda Demokratov Jaroslav Naď. Vyhliadky do budúcna Štefančík však pochybuje, že Naďova strana bude vo voľbách úspešná. Na otázky, či Demokratov po najbližších voľbách uvidíme v parlamente, odpovedal stručne: „Určite nie.“ Zdôraznil, že stále máme ďaleko do riadneho termínu volieb. „Demokrati sa v prieskumoch stabilizovali na úrovni približne šiestich percent, ako je však na Slovensku zvykom, prieskumy neodrážajú konečný výsledok volieb,“ upozornil politológ. Dodáva tiež, že okrem Smeru a PS si dnes žiadna strana s určitosťou nemôže povedať, že po voľbách bude v parlamente. Cirner to pre Naďovu stranu nevidí tak čierno. „Demokrati nemajú nič isté, musia ďalej ako mimoparlamentná strana pracovať ešte intenzívnejšie a stať sa reálnou voľbou pre časť elektorátu, aby si vybudovali zreteľné voličské jadro, pre ktoré sa stanú prvou voľbou,“ komentuje. Univerzálny recept na úspech podľa neho neexistuje, no výsledky v prieskumoch naznačujú, že ich stratégia nie je najhoršia. Na Slovensku veľmi veľa strán bojuje o rovnakého alebo podobného voliča, myslí si Cirner. Dopĺňa, že existuje množstvo strán s podobným zameraním a potom je to často o marketingu, lídroch a detailoch. Štefančík ako výhodu oproti konkurentom vyzdvihol schopnosť Demokratov dôraznejšie odkomunikovať ťažké témy. „Je ich viac vidieť, sú nápaditejší a v komunikácii dôraznejší než PS alebo SaS,“ uvádza. Ich ďalšou výhodou je podľa Cirnera pozícia strany „trochu mimo systém“. „Je to mimoparlamentná strana, takže môžu kritizovať tak koaličné, ako aj opozičné strany, snažia sa byť alternatívou,“ vysvetľuje. Hoci líder Demokratov otvorene hovorí o rôznych formách spolupráce, otázne zostáva, ako realisticky takýto scenár vyzerá. Štefančík možnosť spájania strán nevylučuje, no upozorňuje, že výsledok nemožno automaticky považovať za prínos. Čítajte viac Preferencie klesajú a Šimečku čaká previerka líderských schopností. Zažíva PS najnáročnejšie obdobie od volieb? „Tento model svojho času vyskúšal Mikuláš Dzurinda a zafungoval. V politike však neplatí, že dva plus dva sú automaticky štyri. Môže to byť tri a pol či tri, ale pokojne aj šesť,“ hovorí. Spájanie strán môže podľa neho časť voličov mobilizovať, no iných odradiť. Zároveň varuje pred združovaním subjektov bez hodnotovej kompatibility, čo môže v konečnom dôsledku narobiť viac škody než úžitku. Podobne opatrný je aj Cirner. „Určite áno, ukáže sa to pred voľbami. Niečo naznačí spolupráca v komunálnych a regionálnych voľbách na jeseň 2026,“ uvádza. Práve tie môžu byť indikátorom, či sa opozičné strany dokážu dohodnúť nielen takticky, ale aj programovo.